Chata pri prameni

Spišská Nová Ves si je okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj.

Spišská Nová Ves si vás rýchlo získa širokým námestím, kde sa dá nadýchnuť v skutočnom i prenesenom zmysle slova, nádhernými budovami, množstvom
kultúrnych podujatí a dobrými reštauráciami.

Významným symbolom kultúrno-spoločenskéhoživota je Reduta s impozantnou koncertnou sálou a útulnými, noblesu dávnych čias pripomínajúcimi priestormi divadla. Dnes je domovom profesionálneho kolektívu Spišského divadla a amatérskeho súboru Hviezdoslav. V meste pôsobí aj netradičné Divadlo Kontra. Kultúrnu mozaiku reprezentujú Múzeum Spiša, Galériaumelcov Spiša a pobočka Slovenského technického múzea so stálymi i dočasnými výstavami, festivaly klasickejhudby (Musica Nobilis, Medzinárodný organový festival Ivana Sokola), koncerty vážnej a populárnej hudby. Ponuku pre všetky vekové kategórie dotvárajú i podujatia pod holým nebom – sobotňajšie letné kino pred Redutou, či nedeľné popoludnia pre rodiny s deťmi. Na stáročnú tradíciu konania trhov a jarmokov nadväzuje obľúbené júlové podujatie Spišský trh. Kolorit jarmoku dopĺňa kultúrny program a bohatá paleta lunaparkových atrakcií. Záver leta patrí netradičným dobovým Dňom mesta a Trhu ľudových remesiel. Nie menej zaujímavé sú letecké dni i prehliadky štvorkolesových veteránov. Atmosféru vianočného obdobia, okrem koncertov a tematických predstavení, dotvárajú na Prvý sviatok vianočný výjavy z Betlehemu.

Zážitky na dosah ruky.

Najmladšiu ZOO na Slovensku by nemal obísť žiaden detský návštevník. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza lanový park Monkeyland, ktorý ponúka dobrodružstvo všetkým, ktorí sa chcú zahrať na Tarzana. Aj možnosti relaxu pre telo sú bohaté: fitness, wellness, kolkáreň, bowling a squash centrá, či letné kúpalisko s krytou plavárňou, ako i tenisové kurty. Pre mladšiu generáciu je k dispozícii skatepark. Na prímestskom športovom letisku je možné absolvovať parašutistický tandemový zoskok či vyhliadkový let.
Okolie mesta je vhodné na trávenie zimných pobytov spojených s dobrou lyžovačkou či sánkovačkou. Bežkárom ulahodí areál v sedle Grajnár, ktorý je vzdialený 18 km od Spišskej Novej Vsi. Značené trate prechádzajú zalesneným územím s viacerými vyhliadkami a oddychovými miestami. Milovníkov gastronómie potešia rôznorodé zariadenia od romantických reštaurácií až po hlučné bary, v ktorých môžu ochutnať typické regionálne produkty a jedlá medzinárodnej kuchyne.

O Spišskej Novej Vsi sa hovorí ako o meste, ktoré sa nachádza v raji. Hraničí s Národným parkom Slovenský raj, ktorý je popri Vysokých Tatrách jednou z najnavštevovanejších destinácií Slovenska.

Svojou polohou lákajú na návštevu Slovenského Raja a historických pamiatok Spiša. Krajina s viac ako 250 km turistických chodníkov ponúka pri jej návšteve krásy prírody v každom ročnom období. Rekreačnými oblasťami Košiarny briežok a Čingov - Hradisko sú Smižany východnou vstupnou bránou do Národného parku Slovenský Raj. Značkované trasy vedú Prielomom Hornádu, na Tomášovský výhľad, Soviu skalu, Letanovský mlyn, Ihrík až k hrdlu Hornádu. Na Kláštorisko je možné prejsť cez Sokoliu dolinu a Kláštorskú roklinu. Nemenej zaujímavé trasy vedú aj na Medvediu hlavu a Bikšovu lúku. Národný park je svojimi roklinami, vodopádmi, prekrásnymi výhľadmi do okolia lákadlom pre mnohých návštevníkov. Tí si môžu vybrať medzi prekrásnou prírodou a kutúrno-historickými pamiatkami Spiša. Nájdete tu malebné dedinky, kaštiele a jaskyne. Tieto pozoruhodnosti sú navzájom prepojené "Gotickou cestou", ktorá vedie aj Smižanami.

Samotná obec ako aj spomínané rekreačné oblasti ponúkajú široké možnosti ubytovania, gastronomických služieb, rekreácie a oddychu (športovo-relaxačné centrum so zameraním na squash, viacúčelové ihrisko, športový areál, fitnescentrá, sauny a pod.)

Smižany sa prvykrát písomne spomínajú v kráľovskej listine Belu IV. z roku 1254 pod názvom "Sumugh a Villa Canis i Villa caniferorum", to znamená obec vodičov loveckých psov. Panovník Ondrej III. v roku 1293 oslobodil jej obyvateľov od poddanskej služby voči Spišskému hradu, čím získala dedina špeciálne postavenie. Okrem poľnohospodárstva a bežných remesiel sa v obci darilo železiarstvu, povozníctvu a uhliarstvu.

Dnes sú Smižany s vyše 8000 obyvateľmi najväčšou obcou na Slovensku. V súťaži o najkrajšiu obec mesta Slovenska získala prvé miesto. Dôkazom výrazného rozvoja obce je námesti atypického tvaru, ohraničené rímsko-katolíckym kostolom z polovice 13. storočia z východnej a modernou radnicou zo západnej strany. Kostol získal v 15. storočí architektonické prvky gotického slohu a v 18. storočí barokový interiér. Domy v jeho okolí majú zachované črty pôvodnej architektúry. Vystihuje ju zrekonštruovaný dom Soludus, ktorý je spolu s kostolom a kaštielom z 19. storočia zapísaný v zozname pamiatkového fondu. Po stranách námestia sú vybudované polyfunkčné rodinné domy. Architektúrnym skvostom je nepochybne budova Základnej umeleckej školy D. Štraucha, za ktorú udelil Spolok architektov Slovenska jej autorskému kolektívu cenu Dušana Jurkoviča. Evanjelický kostol z roku 1934 má prvky neorománskeho a neoklasicistického slohu.

Smižany vynikajú v udržiavaní a obnove pôvodného dedinského hmotného i duchovného prostredia.
Stála expozícia národopisného múzea v Smižanoch prezentuje ľudovú kultúru stredného a dolného Spiša z konca 19. a začiatku 20.storočia so zameraním na textil, odevy a výrobu.

K tradičným podujatiam v obci patria Smižianske folklórne slávnosti a jarmok, stavanie mája, detský folklórny festival Smižiansky viganček, katarínska či fašiangová zábava a.i. Folklórna skupina Smižančanka je nostiteľom ľudových piesní a zvykov vyše 35 rokov. Detský folklór rozvíjajú tanečný súbor Oriešok, ľudová hudba Slimáčik a spevácka skupina Šafolka, ktorá sa dostala do finále reality show "ZEM SPIEVA".

Obec má bohatú publikačnú činnosť čoho svedectvom je doposiaľ 14 vydaných publikácií.

Narodilo sa tu a žilo viacero významných osobností: dekan Matúš Pajdušák (historik, autor Kronika Smižian), Prof. Štefan Hoza (operný spevák), PhDr. Anton Kret, Csc. (divadelný kritik a dramaturg), Jozef Brandobur (prekladateľ a publicista), Štefan Mašlonka (športový redaktor), Pavol Suržin (učiteľ básnik), Ing.

Levoča patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Po obvode historického jadra sú zachovalé časti gotických mestských opevnení zo 14. a 15. storočia v dĺžke 2 km. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardská brána.

Architektonicky zaujímavú radničnú budovu postavili koncom 15. storočia v gotickom štýle a začiatkom 17. storočia ju prestavali v renesančnom štýle. Na južnej fasáde má alegorické fresky. Zvonica z rokov 1656-1661, zbarokizovaná v 18. storočí, je novou strechou spojená s radnicou. Dnes je v budove radnice umiestnené Spišské múzeum. Pred radnicou je klietka hanby z roku 1600.

Chrám sv.Jakuba - národná kultúrna pamiatka a druhý najväčší kostol na Slovensku - postavený pred rokom 1400, ku koncu 15. storočia upravený v neskorogotickom štýle. Je v ňom mimoriadne cenný neskorogotický interiér a niekoľko fresiek z konca 14. storočia. Veľmi pozoruhodný je predovšetkým jeho hlavný oltár, vysoký 18,6 m a široký 6 m, pochádzajúci zo začiatku 16. storočia. Sochárska časť pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je skriňa so sochami Madonny s dieťaťom (2,47 m), sv. Jakuba st. (2,32 m) a sv. Jána Evanjelistu (2,30 m), na krídlach sú reliéfy, pri zatvorení tabuľové maľby. V predele je skupina Poslednej večere. Celý interiér kostola, veľmi dobre zachovalý, je v podstate múzeom sakrálneho umenia stredoveku. Pozoruhodné sú najmä gotické krídlové oltáre s plastikami a maľbami a jednotlivé sochy.

Hlavný oltár je najvyšším dreveným neskorogotickým oltárom na svete. Dielo Majstra Pavla z Levoče je národnou kultúrnou pamiatkou.

Z meštianskych domov na námestí medzi najzaujímavejšie patrí renesančný tzv. Thurzov dom. Vznikol v 16. storočí spojením dvoch gotických domov. Pozornosť upúta sgrafitovou fasádou a štítkovou atikou. Zo sakrálnych stavieb je ďalej cenný gotický minoritský kostol s kláštorom zo 14. storočia pri mestských hradbách, s gotickými nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia a s barokovým interiérom. Kostol sv. Ducha a kláštor minoritov sa nachádza pri Košickej bráne a pochádza z roku 1747.